Peter Sasák
Vidiek a rýchly internet si netyká
Niekedy je nutné sa správne narodiť aj aby ste mali rýchly internet. U nás je to totiž nedostatkový tovar.
Možno ešte verím v šťastné konce Zoznam autorových rubrík: Okolo nás, recenzie, Čo s Bohom?, Súkromné, Chvíľka smútku, Chvíľka radosti, Bylinky
Niekedy je nutné sa správne narodiť aj aby ste mali rýchly internet. U nás je to totiž nedostatkový tovar.
Pri internetovej sieti ani nejde tak o maximálne rýchlosti, ktoré je možné dosahovať niekde na hlavných trasách, ale o priemernú rýchlosť v rámci štátu, ktorá dobre odzrkadľuje reálny stav dostupnosti rýchleho internet v krajine.
Na začiatku roka som počas cesty autom spozornel, lebo som zachytil informáciu o snahe vlády zlepšiť dostupnosť internetu. Ako rýchlo sa informácia objavila, tak aj zmizla a musel som hľadať, aby som ju objavil, no podarilo sa.
Oplatí sa ešte aj v dnešnom svete milovať? Autor dáva jasnú odpoveď: „Áno! Ale ešte viac sa lásku oplatí dávať." Max Lucado nám lásku hodnú dávania prezentuje cez krátke úryvky z písma a príbehy zo života.
Čudnou schopnosťou je ten nadhľad. Či ti chýba alebo ho máš priveľa trpíš rovnako veľa, ale inak... Kým raz trpíš pre svoju vlastnú hlúposť a slabosť
Trpezlivosť, cnosť, ktorá nie je cnosťou. Môžete rásť spolu, ale nemusíte. Nie je ako tvoje telo, ktoré až do dospelosti rastie každým dňom. Trpezlivosť je zvláštna cnosť.
Zomrel 18. januára 1989. Prikryli ho plachtou, aby nepútal pozornosť okoloidúcich. Po smrti išiel rovno do neba. Potom na miesto nehody prišiel istý baptistický kazateľ. Vedel, že je mŕtvy, ale aj tak podišiel k jeho bezduchému telu a modlil sa za neho. Boh modlitby toho človeka vypočul...
Čo viac nadchne moreplavca, kúsok piesku uprostred mora, malý ostrovček s jednou palmou, alebo veľký ostrov bez konca so svojimi skrytými zákutiami, podzemnými jaskyňami, horami, čistými prameňmi, ktorý bude musieť objavovať až do smrti?
Raz sa dúfam zobudím na ticho skutočného sviatku. Verím, že raz sa skončí všetka zloba, všetok klam, každá pretvárka sa zrúti. A v to ráno sa všetko zamyslí.
Chcem odísť od ľudí, chcem odísť od domov, nechcem viac vidieť diela ľudí. Túžim po samote viac ako po hocktorej žene som túžil niekedy. Túžim po nej a po ceste, ktorá nie je cestou.
Ten chlap bol ako tisícročný dub, hoci mal len niečo vyše 20. Chlap, skôr mládenec. Nikto si nedokázal predstaviť čo si preskákal a prežil. Smial sa ako dieťa, mal pohyby ako junák, ale v očiach mal niečo čo nedovolilo aby som sa do nich poriadne zadíval.
Sme naivný ako stromy. Videl si už strom? Aký si ho pamätáš? Samozrejme, že si ho pamätáš v jeho najväčšej sláve, zelený, bujný, s krásnou korunou listov. Stromy sú naivné stvorenia. Každý rok musia svoje koruny znova a znova obnovovať. Je to voči nim spravodlivé? Veria vôbec stromy, že zima sa zas vráti?
Och tá autoškola. Pretože to práve prežívam, chcel by som vás upozorniť, že géniovia sa učia z chýb iných a blbci z vlastných. A ako vidím, som obklopený samými blbcami, takže ani neviem, načo to píšem. Ale keby tu bol nejaký génius, uč sa.
Stálo tam pole. Nedotknuté, bez známok poškodenia alebo znehodnotenia. Klasy sa lenivo kývali vo vánku a pri tom vydávali krásny šum, ako nekonečný les. Znelo to upokojujúco, akoby tam znela nebeská hudba. Bolo to neuveriteľné. Ľad zničil všetky polia napravo aj naľavo, všetky v okolí niekoľko kilometrov, skosil všetko čo mu prišlo do cesty. A kríž stál hrdo pred poľom, neďaleko cesty a pole za ním neprestávalo spievať.
Vieš, čo sa deje? Počuješ to? Nie, lebo nevieš počuť, tak ako nedokážeš počuť ani šuchot krídel motýlích, rovnako nedokážeš počuť ani teraz. Lebo duša šepká rovnako.
Takmer každý z nás verí v nejakú vyššiu moc. Cítime, že sme sa sem nedostali len tak náhodou, že tu je niekto, kto riadi a stará sa o poriadok vecí. Volajte si ho Boh, Pán, Allah alebo ako chcete. Spoznať sa ho dá rôznymi cestami.
Nie všetko sa musí skončiť dobre. Musím si to priznať, život nie je jeden veľký špás a happy end je asi len zriedkavý vedľajší produkt.